Osud Ti nedovolil vyberať si,ľudia Ťa odsúdili, prečo? Žena, Ty nie si krkavčia matka.Nikto nepochopí Tvoju bolesť!Máš srdce veľké ako oceán,no každá ryba v ňom hynie.Už nemáš v živote žiaden plán,vieš, že sa to skončí, čoskoro všetko pominie.Predsa túžiš vrátiť čas, odčiniť chybu týmto dňom.Znova nájsť šťastie...slnečný jas,netrápiť sa pre životný blesk a hrom. Život sa s Tebou nehraje, pominulo Tvoje šťastie.Tvoj chlieb sa ťažko kraje,a nepomôže ani báseň.Deti sú už ďaleko...preč,a Ty? Od žiaľu stratila si reč.Odpusť, že som si dovolila napísať...Tvoj osud môžem len smutne predýchať.
7. okt 2012 o 17:17
(upravené 7. okt 2012 o 17:26)
Páči sa: 0x
Prečítané: 148x
Opustené
Človek, ktorý sa venuje sociálnej práci, spozná v rámci svojej praxe veľa zaujímavých a jedinečných ľudí, ktorí majú často krát nie najlepší osud. Vždy sa dá všetko zmeniť k lepšiemu, neexistuje negatívna možnosť NIE. No ak má človek zatrpknuté srdce aj myseľ, nepohnete s ním... On musí najskôr chcieť. Báseň je o žene, ktorá stratila nádej.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)